Clanok, ktory som napisal pre slovenske noviny SME a ktory bol uverejneny 20. decembra 2009. Oveckin bol aj s Washingtonom v Denveri - zriedkava udalost v dnesnej NHL.
Denver - Lavy kridelnik severoamerickeho hokejoveho timu Washington Capitals Alexander Oveckin je jednym z hrstky mladych hracov, ktorych si komisar NHL Gary Bettman osobne vybral do 'timu', ktory propaguje najprestiznejsiu hokejovu ligu na svete.
Alexander Michajlovic Oveckin. Ovi, ako ho vsetci v NHL volaju, je bez debaty hviezdou zaoceanskeho hokeja. Hviezdou, ktora ziari nielen na lade ale i mimo mantinelov.
"Ovi! Ovi! Ovi! Podpis sa nam...", snazia sa ziskat jeho pozornost fanusikovia stojaci pri zadnom vchode do areny. "Alex! Alex! Alex! Povedz nam...", prekrikuju sa reporteri v satni Washingtonu, ci uz po treningu, alebo po zapase. Alexander Michajlovic je na roztrhanie.
Alex by chcel mat chvilku casu aby si vydychol, utrel si tecuci pot z tvare, ci osprchoval sa, kym sa postavi pred mikrofony a kamery, ktore ho doslova zatlacia do rohu jeho skrinky v satni. Rad by sa najskor porozpraval s kustodom a poprosil ho, aby mu jeden par novych rukavic na vecerny zapas dal hore k helme a druhy dolu na sedacku. A niet sa preco divit, ze akonahle skonci s novinarmi, 'napoji sa' na svoj iPod a uzavrie sa do vlastnej rise.
Vedenie NHL narobilo niektorym timom, a hlavne ich medialnym manazerom, poriadne starosti. Ako ochranit sukromie a zabezpecit potrebny oddych pre samotnych hracov a zaroven uspokojit a ustrazit neustaly dopyt o rozhovory s mladymi a talentovanymi vyvolencami severoamerickeho hokejoveho kolotoca? Ako uspokojit poziadavky trenerov a timu na splnenie si hracskych povinnosti...? To uz vo vedeni NHL velmi nedoriesili. Je to na kazdom time a veducom pre styk s mediami, aby tieto otazky vyriesili sami. Vo vacsine pripadov su nekompromisni, ini zas umoznuju neobmedzeny pristup.
Treba sa na vec pozriet i z hladiska hokejovej kultury a tradicie v zamori.
Hokejova tradicia, kde tim je prvoradou stavebnou jednotkou uspechu, nie je ina ani v NHL. Mnohe timy sa s nechutou odvracaju od marketingovych praktik z inych profesionalnych sportov, kde sa jednotlivci stavaju zo dna na den superhviezdami a zbytok timu posobi skor dojmom komparzu.
V NHL je tradicia nadovsetko a jednotlivec je iba kvapkou v mori. Avsak v dnesnej vysoko ekonomicko-(s)komercializovanej spolocnosti sa musi aj NHL komercnym tlakom aspon trosku prisposobit. Dlhodobe a niekolko milionove kontrakty pre hracov sa musia na verejnosti patricne obhajit. Nielen hrou na lade.
Ide o nekompromisny boj o fanusika, jednotlivca, ktory sa zhlukuje do davu. Ide o tvrdy boj o jednotlivcov dolar, o ktory zapasia nielen hlavne sporty v Severnej Amerike ('futbal', bejsbal, basketbal, NASCAR), ale i cela industria televizie a filmu. Entertainment... Zabava...
A tak i zastarala tradicia NHL musi ist ciastocne bokom. Oveckin, Sydney Crosby, Evgenij Malkin, Marian Gaborik, Marian Hossa, Duncan Keith, Patrick Kane, ci Matt Duchane su poslami novej tradicie a trendu, ktory fanusikom predava NHL. Nieze by tito hraci mali menej hviezdneho potencialu, menej talentu, charizmy, ci zapalu do hry nez mali Wayne Gretzky, Jaromir Jagr, Mario Lemieux, Partick Roy, Peter, Marian a Anton Stastny, Bobby Hull. V dnesnej dobe kratkodobej sustredenosti, divaka treba ustavicne upozornovat na co sa ma zamerat. Ale to uz trosku odbocujeme od temy.
NHL si na seba pletie bic. Na jednej strane velmi vehementne propaguje hrstku hracov, avsak na druhej do istej miery nezvlada ich zosobnenie. Pomocou marketingu ich vyniesli do oblakov, v ktorych nedokazu udrzat tak velavazenu ludskost, pristupnost, ci normalnu skromnost, pre ktorou su hokejisti znami. Je velmi zlozite ziskat informacie od hraca z prvej ruky, casto sa v NHL musime spoliehat na sterilne hromadne xeroxovane informacie, ktore su nam zprostredkovane cestou komunike, ci kratkych 'rozhovorov' vydanych patricnym timom.
Je len velmi zriedkave dostat tu-ktoru 'hviezdu' osamote na niekolkominutovy rozhovor, alebo si s nim len tak porozpravat o vsednych veciach, kedze tito hraci su drzani na kratkom voditku. Ked sa raz za cas podari s takymto hracom urobit exkluzivny rozhovor, niekedy je to zhoda nahod, niekedy zrucnost daneho novinara. Inokedy prestiz, ci profesionalita, ci predosla dobra skusenost medzi hracom a novinarom. Ale nikdy sa nekontrolovatelny a spontanny tok informacii nepozdava tym, ktori maju styk s mediami pod kontrolou. A specialne vtedy, ked je rozhovor v inom jazyku nez v anglictine.
A kedze Ovi mal len tri minuty na odpovede vsetkych pritomnych novinarov pri navsteve Washingtonu v Denveri, pre SME sa, oficialne, uslo iba minimum. "Poslje mjaca, porozgovarivajem nemnoska, tocno.", s usmevom stihol este povedat Alexander Michajlovic. Ale to ho uz za ruku odvadzali po treningu do autobusu.
p64©2009
