Denver - Pocas jula finsky center Saku Koivu, ako volny hrac, podpisal novu zmluvu so zamorskyn NHL timom Anahiem Ducks. Po dlhych trinastich sezonach v Montreal Canadiens a desiatich z nich ako ich kapitan, si teraz zvyka na posobenie v menej hokejovom prostredi juznej Kalifornie. Na lade s novymi spoluhracmi momentalne riesia rebus rozbehnutej sezony. 'Kacerom' sa zatial velmi nedari a su s 35 bodmi na poslednom mieste Pacifickej divizie, ked z doterajsich tridsatpat zapasov dokazali v riadnom case vyhrat iba strnast.
Koivu, ktory v Anahaime nosi na drese A-cko nahradneho kapitana, sa vsak nevyhovara: "Nasa hra bola dlho o nicom. Hrali sme jednoducho zle. V poslednej dobe sa nam podarilo najst akysi druhy dych, ci skor sa konecne zohrat. A tak sa nam uz trosku zacina darit. Zaciname vyhravat."
Je pravda, ze na vyhovorky by mohol najst viacero opodstatneni. Vykony brankarov Anaheimu nie su velmi presvedcive. (Svajciar Jonas Hiller ma z doterajsich 22 startov bilanciu 10 vyhier, devat prehier a dve vyhry z predlzeni s uspesnostou 91.4% a doposial nesie vacsinu tarchy v praci na svojom chrbte. Veteran v branke 'kacerov' Jean-Sebastien Giguere odchytal iba 15 zapasov z doterajsich 36.)
Rovnako sa Anaheimu dlho nedarilo sklbit obranu a byt na domacej modrej oporou brankarom...
Podla Koivu najviac vsak doteraz vahali vsetci utocnici. Vratane jeho. Navyse zranenia a nasledovne vypadky produktivnych utocnikov Ryana Cartera (zlomenina nohy), Joffrey Lupula (operacia chrbta), ci veterana Teemu Selanneho (zlomenina ruky) je v time velmi citit.
Specialne pre fina Koivu, ktory vytvaral v prvej utocnej rade s krajanom Selannem velmi dobre zohranu dvojicu. "Isto, zranenie Teemu je nielen pre mna osobne, ale hlavne pre cely kolektiv, citelnou ranou. Dufam, ze sa coskoro da doporiadku a nastupi este pred olympiadou. Aj tam ho budeme potrebovat.", vravi Koivu.
A prave v reprezentacii Finska bol na poslednych velkych turnajoch utok centrovany Koivom ten najnebezpecnejsi a najproduktivnejsi. Koivu po boku so Selannem a Jere Lehtinenom, ci Ville Peltonenom maju na com budovat. Bronz si fini vybojovali uz na ZOH v svedskom Lillehammeri v 1994 roku a aj o styri roky pozdejsie v japonskom Nagane, kde Koivu prebral kapitanske 'cecko' po legendarnom Timo Juttilovi. Na predoslej zimnej olympiade v talianskom Turine si fini dokonca vystrielali striebro.
Niet sa preco cudovat, ze pred nadchadzajucim olymijskym turnajom vo Vancouveri je finsky kapitan trosku nervozny. "Bude to pre nas finsky tim vyzva, lebo v poslednej dobe sa nam reprezentacne nedarilo zle. Mame co obhajovat, kedze sme rozne medaile v poslednom case nosili domov casto. Pre nasu krajinu je olympiada vzdy vrcholom sportovych snazeni. A hokej vo finsku znamena vela.", vysvetlil Koivu.
Priznava si, ze musi stupnut i jeho osobna vykonnost. "Olympiada je sice este nieco vyse mesiaca pred nami, ale uz teraz na ten turnaj dost myslim. Je vsak prvorade sustredit sa na nasu hru v NHL a zlepsit nase postavenie v tabulke, zlepsit aj individualny vykon. Tak isto ako ja, vsetci musime pridat a do olympiady hrat naplno. Ved aj od toho bude zavisiet nase umiestnenie vo Vancouveri.", objasnil Koivu.
"Ale aj od stastia.", rychlo a s usmevom dodal. "Samozrejme, ze tento turnaj bude zvyhodnovat domace timy Kanady a z USA, lebo su zvyknuti hrat na mensich klziskach. Ale aj nas, finov, je v NHL dost," zasmial sa tridsatpatrocny rodak z Turku, ktoreho o devat rokov mladsi brat Mikko je kapitanom v Minnesote Wild. "Ale domnievam sa, ze my vzdy na to mame aby sme sa o medailu dokazali pobit. Ako tim, Finsko je v dobrej pozicii prekvapit. V to dufam.", zdoraznil veteran Koivu.
©2009,p64
Clanok, ktory som napisal pre slovenske noviny SME a ktory bol uverejneny 20. decembra 2009. Oveckin bol aj s Washingtonom v Denveri - zriedkava udalost v dnesnej NHL.
Denver - Lavy kridelnik severoamerickeho hokejoveho timu Washington Capitals Alexander Oveckin je jednym z hrstky mladych hracov, ktorych si komisar NHL Gary Bettman osobne vybral do 'timu', ktory propaguje najprestiznejsiu hokejovu ligu na svete.
Alexander Michajlovic Oveckin. Ovi, ako ho vsetci v NHL volaju, je bez debaty hviezdou zaoceanskeho hokeja. Hviezdou, ktora ziari nielen na lade ale i mimo mantinelov.
"Ovi! Ovi! Ovi! Podpis sa nam...", snazia sa ziskat jeho pozornost fanusikovia stojaci pri zadnom vchode do areny. "Alex! Alex! Alex! Povedz nam...", prekrikuju sa reporteri v satni Washingtonu, ci uz po treningu, alebo po zapase. Alexander Michajlovic je na roztrhanie.
Alex by chcel mat chvilku casu aby si vydychol, utrel si tecuci pot z tvare, ci osprchoval sa, kym sa postavi pred mikrofony a kamery, ktore ho doslova zatlacia do rohu jeho skrinky v satni. Rad by sa najskor porozpraval s kustodom a poprosil ho, aby mu jeden par novych rukavic na vecerny zapas dal hore k helme a druhy dolu na sedacku. A niet sa preco divit, ze akonahle skonci s novinarmi, 'napoji sa' na svoj iPod a uzavrie sa do vlastnej rise.
Vedenie NHL narobilo niektorym timom, a hlavne ich medialnym manazerom, poriadne starosti. Ako ochranit sukromie a zabezpecit potrebny oddych pre samotnych hracov a zaroven uspokojit a ustrazit neustaly dopyt o rozhovory s mladymi a talentovanymi vyvolencami severoamerickeho hokejoveho kolotoca? Ako uspokojit poziadavky trenerov a timu na splnenie si hracskych povinnosti...? To uz vo vedeni NHL velmi nedoriesili. Je to na kazdom time a veducom pre styk s mediami, aby tieto otazky vyriesili sami. Vo vacsine pripadov su nekompromisni, ini zas umoznuju neobmedzeny pristup.
Treba sa na vec pozriet i z hladiska hokejovej kultury a tradicie v zamori.
Hokejova tradicia, kde tim je prvoradou stavebnou jednotkou uspechu, nie je ina ani v NHL. Mnohe timy sa s nechutou odvracaju od marketingovych praktik z inych profesionalnych sportov, kde sa jednotlivci stavaju zo dna na den superhviezdami a zbytok timu posobi skor dojmom komparzu.
V NHL je tradicia nadovsetko a jednotlivec je iba kvapkou v mori. Avsak v dnesnej vysoko ekonomicko-(s)komercializovanej spolocnosti sa musi aj NHL komercnym tlakom aspon trosku prisposobit. Dlhodobe a niekolko milionove kontrakty pre hracov sa musia na verejnosti patricne obhajit. Nielen hrou na lade.
Ide o nekompromisny boj o fanusika, jednotlivca, ktory sa zhlukuje do davu. Ide o tvrdy boj o jednotlivcov dolar, o ktory zapasia nielen hlavne sporty v Severnej Amerike ('futbal', bejsbal, basketbal, NASCAR), ale i cela industria televizie a filmu. Entertainment... Zabava...
A tak i zastarala tradicia NHL musi ist ciastocne bokom. Oveckin, Sydney Crosby, Evgenij Malkin, Marian Gaborik, Marian Hossa, Duncan Keith, Patrick Kane, ci Matt Duchane su poslami novej tradicie a trendu, ktory fanusikom predava NHL. Nieze by tito hraci mali menej hviezdneho potencialu, menej talentu, charizmy, ci zapalu do hry nez mali Wayne Gretzky, Jaromir Jagr, Mario Lemieux, Partick Roy, Peter, Marian a Anton Stastny, Bobby Hull. V dnesnej dobe kratkodobej sustredenosti, divaka treba ustavicne upozornovat na co sa ma zamerat. Ale to uz trosku odbocujeme od temy.
NHL si na seba pletie bic. Na jednej strane velmi vehementne propaguje hrstku hracov, avsak na druhej do istej miery nezvlada ich zosobnenie. Pomocou marketingu ich vyniesli do oblakov, v ktorych nedokazu udrzat tak velavazenu ludskost, pristupnost, ci normalnu skromnost, pre ktorou su hokejisti znami. Je velmi zlozite ziskat informacie od hraca z prvej ruky, casto sa v NHL musime spoliehat na sterilne hromadne xeroxovane informacie, ktore su nam zprostredkovane cestou komunike, ci kratkych 'rozhovorov' vydanych patricnym timom.
Je len velmi zriedkave dostat tu-ktoru 'hviezdu' osamote na niekolkominutovy rozhovor, alebo si s nim len tak porozpravat o vsednych veciach, kedze tito hraci su drzani na kratkom voditku. Ked sa raz za cas podari s takymto hracom urobit exkluzivny rozhovor, niekedy je to zhoda nahod, niekedy zrucnost daneho novinara. Inokedy prestiz, ci profesionalita, ci predosla dobra skusenost medzi hracom a novinarom. Ale nikdy sa nekontrolovatelny a spontanny tok informacii nepozdava tym, ktori maju styk s mediami pod kontrolou. A specialne vtedy, ked je rozhovor v inom jazyku nez v anglictine.
A kedze Ovi mal len tri minuty na odpovede vsetkych pritomnych novinarov pri navsteve Washingtonu v Denveri, pre SME sa, oficialne, uslo iba minimum. "Poslje mjaca, porozgovarivajem nemnoska, tocno.", s usmevom stihol este povedat Alexander Michajlovic. Ale to ho uz za ruku odvadzali po treningu do autobusu.
p64©2009
