Friday, March 13, 2009

Boris Valabik - Atlanta Thrashers

03/10/09


Boris Valabik sa v tejto sezone udomacnil na supiske Atlanta Thrashers a po odohratych styridsiatich zapasoch v NHL patri k obrannym oporam svojho timu. Vdaka jeho vzrastu a vyske (201cm) ho hokejovy experti casto prirovnavaju k dalsiemu slovenskemu zadakovi, Zdenovi Charovi. Valabik vsak s porovnanim velmi nesuhlasi.


"Sme sice kamarati, ale ja tomu vela vahy nepripisujem. To porovnavanie sa so mnou uz vlecie od draftu. Nechcem, aby si niekto namyslal, ze zo mna bude druhy Chara. Ja len s karierou zacinam a Zdeno je uz Pan Hokejista. On je jediny svojho druhu.", vysvetluje len 23 rocny odchovanec nitrianskeho hokeja. 


Valabik je uz vo svojom mladom veku zdatnym bojovnikom na ladovych plochach v NHL, kde sa uplatni hlavne jeho fyzicka hra, ktorej sa poducil v juniorskej severoamerickej lige, kde hraval od svojich sedemnastich najskor za Kitchener Rangers (OHL) od 2003-06 a neskor na farme Atlanty za Chicago Wolves, ked si ho Thrashers vybrali v roku 2004 v prvom kole vstupneho draftu ako desiateho hraca. 


Valabik vie, ze jeho pozicia v time je zarucena hlavne koli jeho prisposobeniu sa severoamerickemu stylu hokeja, ale uvedomuje si, ze na zotrvanie v NHL musi byt vsestrannym obrancom. Nielen 'tvrdym muzom' na modrej ciare, ale ako sam poukazuje, "...musim sa snazit vyuzit svoju poziciu aj pri golovej produkcii."


Uspiet v dnesnej NHL nie je pre ziadneho novacika jednoduche. Valabik zbiera skusenosti a rady od starsich spoluhracov. Brankar, sved, Johan Hedberg mu dal asi najdolezitejsiu radu - 'nebud si sam sebe nepriatelom'.


"Pre mna je hokej skoro az na devatdesiat percent zavysly na mojej psychike. Zo zaciatku, a hlavne v treningovom tabore, som vsetko velmi prezival, analyzoval a velmi som si na lade nedoveroval. Az do takej miery, ze som zabudol ako sa hra hokej. Zabudol som hrat s nadsenim a z radosti. Poslali ma spat na farmu, kde som si tento fakt uvedomil a zorientoval sa, vsetko sa potom nahle obratilo na dobre. Odvtedy pracujem na tom, aby som si na lade viac veril. Myslim si, ze sa mi to zatial dari. Treba si uvedomit, ze su dolezitejsie veci v zivote, nez je hokej."


Valabik ma v sucastnej sezone odsedenych vyse 101 minut na trestnej lavici, co ho radi na druhe miesto v muzstve. V decembri minuleho roku, pri jednej z pastnych potyciek, si Valabik zmeral sily prave i so Zdenom Charom, kde kapitan Bostonu chranil jedneho zo svojich spoluhracov.


"My sme kamarati, bavili sme sa potom o nasom suboji, no ani jeden si z toho moc nerobime. To sa v hokeji stava, v zapale hry casto ani neviem, kto ma zdrapil za dres. Na lade je to biznis, k sportu patria emocie. Mimo ladu by som sa vsak nikdy nepobil ", upresnuje Valabik.


Na margo decembroveho zakroku Sydneyho Crosbyho z Pittsburghu, ked hviezdny milacik NHL sekol slovenskeho obrancu do slabin, Valabik dodnes len nechapavo kruti hlavou.


"To som videl a zazil prvy krat v zivote. Crosby ukazal, aky je v skutocnosti clovek. Bol som aj ja sam velmi prekvapeny. Z jeho strany to bolo dost trapne. Dufam, ze si to potom prebral v hlave a hanbi sa za ten skutok. "


Mlady Valabik sa teraz snazi hlavne dosledne plnit si ulohy, ktore dostava od trenerov. "Boris je velmi nadany a talentovany mlady hrac. Velmi prijemne nas v tejto sezone prekvapil. Ma silne predpoklady byt jednym z najlepsich obrancov v tejto lige.", povedal o Valabikovi jeho trener John Anderson. 


Na to, ci sa vyplnia Andersonove slova a vedenie Atlanty odmeni Valabika v letnom obdobi novou zmluvou, si vsetci priaznivci tohto nadejneho obrancu budu musiet spolu s hlavnym akterom este par mesiacov pockat.


"Toho roku mi konci prva dvojcestna zmluva a tak uvidime, co bude dalej. Mne sa osobne v Atlante i v time velmi paci a rad by som tu daky ten rok pobudol, zabojoval i v pripadnom playoff...  Zmenil som aj agentov a namiesto Jirku Crhu som zaangazoval Jerry Johansona, a tak dufam, ze sa dohodneme na priaznivej zmluve pre obe strany. Je to vsak vo vacsine na mne, aby som vedeniu ukazal, ze som pre tento tim platnym hracom."


©2009, p64


No comments:

Post a Comment